Komerční prezentace
Registrace uživatele

Přihlašte se k odběru informací, novinek, získejte přístup do diskuzního fóra.

Vesmír č. 10
Vesmír č. 10
Toto číslo vychází
2. 10. 2017
Novinky
Zdarma jedno celé číslo Vesmíru v pdf.
• Říjnové číslo Vesmíru
reklama

Diskuse: Titán rozvodů

Jeroným Klimeš, Pavla Koucká
Vesmír 85, 176, 2006/3
10. 4. 2009

BAKALÁŘ POD PALBOU

Gustáv Murín

Feminizmus je závažný sociologický fenomén. Je záslužné, že je reflektovaný v takom časopise ako je Vesmír, ktorý dáva platformu na rôzne názory, čo je základný princíp vedeckého diskurzu. Eduard Bakalář upozornil (Vesmír 85, 15, 2006/1) na fenomén feminizmu adekvátne, fundovane a v pravej chvíli (za päť minút dvanásť). Negatívne reakcie na jeho štúdiu možno chápať aj tak, že ich autori si nedali prácu študovať feministické názory, postoje a štúdie rozsahom ďaleko predčiace Bakalářovu. Ide o veľmi agresívnu, militantnú ideológiu s prvkom pohlavného rasizmu. A tak tí, čo reagujú na Bakalářa akoby sledovali razantný spor, ale nevideli jeho pôvodcu – militantný feminizmus. Inak by sme nemohli čítať „objav“ Josefa Němca, že (Bakalářov) „celý článek je ideologický...“. Iste, celý feminizmus je ideologický. A slová Roberta Hanusa „Argumenty... by se však neměly rekrutovat z extrémních a patologických situací, prezentovaných většinové skutečnosti či z případů morbidních a nemorálních“ presne vystihujú FEMINISTICKÚ argumentáciu. Bakalář teda odpovedá adekvátne, ale väčšina čitateľov o tom nevie. Väčšina čitateľov tiež svojho času nečítala Mein Kampf a keď pochopili, že to Hitler myslí vážne, bolo už neskoro. A feministky to myslia vážne. Stačí si prelistovať Manifest SCUM (Spoločnosti pre vykastrovanie a likvidáciu mužov) zúrivej feministky Valerie Solanas, ktorý vyšiel v českom preklade vo Votobii v roku 1998 (nie náhodou preložený A. Berkovou).

Čo znepokojilo Bakaláře...
...a malo znepokojiť nás? Bakalář si všimol, že feminizmus je nebezpečný spoločenský fenomén. Nejde o emancipáciu, ide o moc. Feministky sú posadnuté týmto slovom (cit. SCUM: ”…hŕstka oddaných SCUM-u sa dokáže zmocniť krajiny za rok, ak bude systematicky sabotovať systém, výberovo ničiť majetok a vraždiť…”), rovnako ako slovom vagína (viď. kniha „Vagina“ v Hauserovej preklade a „Monológy vagíny“ ako kampaň). Bakalář reaguje v spoločenskej sebaobrane na túto valiacu sa agresiu, ale práve tú väčšina u nás nevníma alebo podceňuje. Tak ako nacisti chceli vybudovať spoločnosť jedinej správnej rasy, komunisti zasa beztriednu spoločnosť, feministky chcú spoločnosť bez mužov. Preto je ich prvým terčom rodina, kde cítia zblíženie muža a ženy ako veľké nebezpečie. Ich recept na „šťastnú spoločnosť“ znie: „Akýkoľvek kontakt s mužmi – aj tými, ktorí prejavujú solidaritu so ženským hnutím – musí byť považovaný za kolaboráciu” (Ti-Grace Atkinsonová v knihe „Odysea Amazóniek“). Preto tiež feministické hnutie v Spojených štátoch ovládli radikálne tzv. Radicalesbians s heslom: „...lesbicizmus je feminizmus v akcii a jediné pravé feministky sú tie, ktoré úplne odmietli vzťahy s opačným pohlavím.” (vyšlo v slovenskom feministickom časopise Aspekt). Nielen Bakalářa znepokojuje, že tieto šokujúco rasistické a nenávistné ideologické ciele postupne, takmer nebadane prenikajú aj do našej spoločnosti. Hneď si ukážeme, že Bakalář v diskusii s feminizmom uvádza príklady, ktoré presne vyvracajú základy feministickej nenávisti k mužom. Ale keďže čitatelia Bakalářovej štúdie väčšinou nepoznajú to na čo Bakalář odpovedá, zdá sa im jeho postoj ako zníženie sa k „účelové a zavádějící argumentaci“ (P. Koucká, J. Klimeš, Vesmír 2006/3). Tá je naopak typická pre feminizmus.
Biele je už zase čierne?
Feminizmus, ako každá totalitná ideológia, priam nenávidí kritiku a dokonca aj pochybnosť vyjadrenú humorom. Berie sa vážne a myslí to vážne. Napriek tomu je vždy znovu prekvapujúca agresivita, ktorou vybraní jedinci reagujú aj na len akademický návrh skúmať podstatu a praktické následky tejto ideológie. Hoci pán Eduard Bakalář sám navrhuje, aby „soudný čtenář... hledal rozmezí RŮZNÝCH pravd“ (teda pripúšťa aj iné!) a „učinil si vlastní úsudek“. Neviem si už predstaviť ako lepšie a zreteľnejšie je možno vyjadriť výzvu na VECNÚ polemiku. Žiaľ dočkal sa zatiaľ len útokov na vlastnú osobu. Záverečný odstavec repliky Kouckej s Klimešom je už čistá podpásovka s nechutnými narážkami na osobný život autora s výzvou k psychológom. Sami tým spochybnili svoje výzvy z vecnej diskusii. Iné dva ohlasy sa zasa skryte vyhrážajú aj časopisu Vesmír, že si publikovaním článku nevnucujúcom jedinú pravdu (na rozdiel od Hauserovej a jej podporovateľov) dovolil až príliš. Vyhnime sa teda ich praktikám a uveďme ďalšie vecné argumenty a komentáre:
Nezmyselná podjatosť pána profesora Švejcara ako i Jaroslava Seiferta je z citátov zrejmá. Verše navyše stelesňujú hrozivo zafixovanú floskulu, že ženy sú už z princípu svojho pohlavia proti násiliu. Golda Meirová aj „Železná lady“ viedli vojny bez zaváhania. Politika nemá pohlavie.
Václav Havel bol vždy „politicky korektný“ a napríklad na svoju pôvodnú myšlienku rozpustenia NATO rýchlo zabudol, keď zistil, že sa nehodí. Ochotne potom ako humanista odkýval aj bombardovanie NATO nielen srbských, ale aj albánskych civilistov vrátane žien a detí. Ženy mohol omilostňovať ľahšie aj kvôli inému charakteru ich zločinov ako upozorňujú Koucká a Klimeš, ale nikto nebral do úvahu vplyv pani Havlovej razantne konajúcej najmä počas jeho častých chorôb.
Fenomén DRVIVÉHO nástupu ženských časopisov (a zániku mužských typu Playboy) by som skôr chápal ako dôkaz dramatického nárastu ich kúpnej sily. Obchodník ide za tým, kto platí a časopisy sú dnes najmä o obchode. Okrem toho, ženy sú z evolúcie náchylnejšie na zber „rád“ (a teda aj reklamu) a časopisy sú dnes najmä o reklame. Tento fenomén zároveň vyvracia jednu z obľúbených feministických lží, že ženy málo zarábajú. Časopis je dnes luxus, nie nutnosť.
Ženy mimochodom vlastnia viac ako 65% osobného vlastníctva sveta a to ako k nim tie cieľavedomejšie dochádzajú pozná ľudstvo už tisícročia. Mohol by som citovať z listov matiek, ktoré mi opísali dômyselné spôsoby ako manželky ožobračujú vlastných mužov. Ale veď také prípady pozná každý z nás z blízkeho okolia alebo rozprávania.
Podstatnejšie, než bohatstvo je zdravie a tu sa nemôžeme nepozastaviť nad ohromujúcou samozrejmosťou s akou pani Hauserová vyhlasuje, že predčasné úmrtia mužov sú proste „nutné“. To isté tvrdí hydrogeológ prerobený na psychológa spolu s psychologičkou kombinovanou s bývalou biologičkou. Ale nájsť odvahu automaticky odsúdiť na predčasnú smrť milióny mužov by som si netrúfal ani ja a to sa základmi starnutia venujem po celý svoj vedecký život. Čo vie psychológ o génoch? A v akých historických záznamoch k tomu došli – hydrogeologických? Pokiaľ viem aj Biblia hovorí len o Matuzalémovi a neobyčajnej životaschopnosti Mojžiša, ale nie o Matuzalémke a jej podobných. Ale zato sa nemusíme dohadovať o príčinách, ktoré vedú k likvidácii mužov ako druhu. Toto sú údaje zozbierané práve v takejto debate Clarissou Blair, študentkou na Oklahomskej Univerzite:
Z 25-tich najrizikovejších zamestnaní je 24 na 95-100% obsadených mužmi.
Dvojnásobok mužov je ročne diagnostikovaných na rakovinu prostaty ako žien na rakovinu pŕs a predsa výskum rakoviny prostaty dostáva len 21% rozpočtu výskumu rakoviny pŕs.
Dva z troch dolárov na zdravotníctvo idú v USA na liečenie chorôb žien.
K tomu môžeme dodať, že muži po 40-tke majú 3,6 násobne vyššiu úmrtnosť ako ženy. V postkomunistických krajinách akými sú Slovensko, alebo Česká republika, sú muži v prvej bojovej línii o prežitie. A veľmi často podľahnú. Stres v práci, zodpovednosť za rodinu a rýchle spoločenské zmeny si žiadajú svoju daň - a tú platia predovšetkým muži! Pritom (ako v júni 2002 konštatovali účastníci vedeckej konferencie o humánnej epidemiológii v Krakove) smrteľným úrazom v povolaní podliehajú na 96% muži a rakovinu ako následok povolania postihuje až na 93,6% opäť mužov. Konkrétne karcinóm pľúc postihol vo ferozliatinárskej prevádzke v Istebnom mužov desaťnásobne v pomere k ženám (574 prípadov ku 58)! Na mužov tiež pripadá najviac samovrážd (až 84%!). Veď aké iné je riešenie, keď ako muž ste automaticky zločincom? Tieto údaje a fakty však feministky nechcú zobrať na vedomie. O serióznu spoločenskú diskusiu im predsa nikdy nešlo.

Nádej na záver
Konštatovanie E. Bakalářa, že Homo ideologicus je nesmrteľný sa potvrdil aj v už citovaných odpovediach na jeho štúdiu. Viac nevyberaných útokov na autora, než vecných argumentov. Snaha umlčať iný názor, ukričať ho. To názorne potvrdzuje, že feministiky sú komunistky ženského hnutia. Ale tak ako v tom robotníckom boli komunisti v menšine a zásluhy iných si len prisvojovali, aj feministky sú elitárskymi revolucionárkami z povolania, ktoré si z presvedčenia urobili živnosť. A živia sa najmä humbugom a cirkusantskou kampaňovitosťou. Tvrdú, každodennú prácu prenechávajú stovkám iných ženských organizácií, ale aj štátnym a spoločenským organizáciám, kde sa muži aj ženy spájajú už desaťročia v spoločnom úsilí o plnohodnotný SPOLOČNÝ život. Samozrejme, feministky nám ten život môžu veľmi zákerne ničiť a obetí ešte bude veľa. A to na oboch stranách, pretože ženy, ktoré nestrácajú vieru v párové súžitie s mužmi budú na feministické excesy doplácať rovnako. Načo im bude dlhý život bez mužov, ktorých milovali? Preto je tu nádej. Prežili sme nacizmus, prekonali sme komunizmus, snáď prekonáme aj zlobu feminizmu.

Gustáv Murín, murinsk@yahoo.com
Příspěvky 1 - 1 z celkem 1
« první    < předchozí  ·  další >    poslední »