Komerční prezentace
Registrace uživatele

Přihlašte se k odběru informací, novinek, získejte přístup do diskuzního fóra.

Vesmír č. 10
Vesmír č. 10
Toto číslo vychází
2. 10. 2017
Novinky
Zdarma jedno celé číslo Vesmíru v pdf.
• Říjnové číslo Vesmíru
reklama

Diskuse: Všechno je jinak

Petr Pokorný
Vesmír 92, 632, 2013/11
28. 11. 2013

Všetko je inak – ale nie až tak celkom.

Tibor Králik, Tibor.Kralik@rec.uniba.sk

 

Existencia lokálnych mikrorefúgií nespochybňuje funkciu makrorefúgií. Hoci aj niekde vplyv mikrorefúgií pri rozširovaní drevín po poslednej dobe ľadovej mohol prevažovať.

Článok a predovšetkým originály kľúčových prác, z ktorých článok vychádza [Binney et al. (2009), Parducci et al. (2012), Jankovská & Pokorný (2008), Willis & van Andel (2004)] neobsahujú ani jeden nespochybniteľný dôkaz o propagovanej existencii lesov tajgového charakteru, či krajiny so skupinkami stromov parkového rázu počas maxima zaľadnenia v poslednom glaciáli (LGM). Veľkosť makrofosílií buď nie je udávaná, alebo miesta nálezov neobsahujú „depositional kontext“, či sú z miest, kde je možno predpokladať ich transport vodou, prípadne sú z iného obdobia. Pre existenciu, či neexistenciu drevín stromového vzrastu (teda viac než 7 m) počas LGM  neboli pravdepodobne až tak dôležité priemerné teploty v lete ako limitujúce podmienky zimy s vpádmi extrémne studeného vzduchu, ktorý nad rozľahlým Škandinávskym ľadovcom určite nadobudol rýchlosť vetra nezlučiteľnú so stromovým vzrastom drevín. (Od Slovenska bolo čelo ľadovca počas LGM, odhadujem, vzdialené okolo 300 km.) O fungovaní vzduchových más nás v roku 2004 (19.11.) poučila víchrica s maximálnymi hodnotami vetra „iba“ 230 km, ktorá narobila obrovské škody na lesných porastoch nielen v Tatrách. Azda by bolo príhodnejšie porovnávať klimatické podmienky v strednej Európe počas LGM s podmienkami v súčasnej subantarktickej oblasti ovplyvnenej zaľadnenou Antarktídou. Porasty drevín („stromov“) na tamojších ostrovoch vytvárajú (ak sa vôbec vyskytujú) niečo podobné nášmu kosodrevinovému stupňu s prevládajúcou výškou „stromov“ do 1 m. Na zamyslenie je aj vzrast najstaršieho žijúceho smreka s vekom 9.950 rokov (podľa rádiokarbónového datovania),  ktorý bol relatívne nedávno nájdený v horách stredného Švédska. Pozostáva z najstaršej časti – koreňového systému a z k zemi pritisnutých  obnovujúcich sa výhonkov, ktoré dobre vzdorujú extrémnym klimatickým podmienkam. A od začiatku otepľovania v minulom storočí mu dokonca narástol cca 5 m vysoký kmeň (Umeå University (2008, April 16). World's Oldest Living Tree –9550 years old – Discovered In Sweden. ScienceDaily. Retrieved September 13, 2012, from http://www.sciencedaily.com/releases/2008/04/080416104320.htm). Podrobnosti sú aj na stránkach: http://news.nationalgeographic.com/news/2008/04/080414-oldest-tree.html;  http://en.wikipedia.org/wiki/Old_Tjikko.

 

 

Příspěvky 1 - 1 z celkem 1
« první    < předchozí  ·  další >    poslední »