Aktuální číslo:

2024/5

Téma měsíce:

Čas

Obálka čísla

Prióny sa prenášajú z kráv na ľudí

 |  5. 9. 1998
 |  Vesmír 77, 537, 1998/9

Asi pred 2–3 rokmi bol vo Veľkej Británii zaznamenaný zvýšený výskyt Creutzfeldtovej–Jakobovej (CJ) choroby. Napriek tomu, že toto ochorenie postihuje prevažne ľudí vyššej vekovej skupiny, v uvedených prípadoch ochorelo asi 14 mladých ľudí (do 30 rokov). Keďže klinické príznaky ochorenia neboli úplne typické pre klasickú CJ chorobu, nemôžeme sa diviť, že odborná medicínska verejnosť spozornela. Viacerí odborníci ihneď poukázali na možnú súvislosť medzi výskytom CJ choroby u ľudí a bovinnou špongioformnou encefalitídou (BSE) – neurodegeneratívnou chorobou hovädzieho dobytka (Vesmír 75, 503, 1996/9). Veď najväčší výskyt BSE bol zaznamenaný vo Veľkej Británii práve v prvej polovici 90. rokov. Vzniklo prirodzené podozrenie, že ľudia mohli byť infikovaní konzumáciou hovädzieho mäsa alebo mäsových výrobkov BSE infikovaných zvierat. Táto myšlienka nedávno vyvolala hystériu BSE v západnej Európe, ale skutočný vedecký dôkaz možného prenosu BSE na človeka stále chýbal.

V časopisu Nature (383, 685–690, 1996) kolektív britských odborníkov vedený profesorom Johnom Collingeom popísal experimentálny dôkaz, ktorý žiaľ potvrdzuje hypotézu prenosu BSE na človeka. Tým sa posúvajú úvahy z hypotetickej roviny do roviny faktov. Uvedený výskumný tím zistil, že prióny (infekčné činitele bielkovinovej povahy vyvolávajúce mnohé neurodegeneratívne choroby ľudí a zvierat, viď Vesmír 71, 475, 1992/8; 75, 547, 1996/10), ktoré spôsobujú BSE hovädzieho dobytka, majú tie isté fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti ako prióny zistené u ľudských pacientov s atypickou formou CJ choroby. Nový variant priónov je odlišný od iných známych priónov zistených u ľudí s typickým priebehom CJ choroby, ktorá sa sporadicky vyskytuje na celom svete. Aj pri novom variante priónu sa opäť potvrdilo, že tieto infekčné agensy sú iba bielkovinovej povahy a na rozdiel od vírusov alebo baktérií neobsahujú nukleové kyseliny. Rôzne kmene priónov sú zrejme spôsobené účinkom dvoch faktorov – zmenou priestorovej štruktúry molekuly a stupňom glykozylácie (väzby molekúl cukrov na bielkoviny).

Na záver uveďme, že vedúci pracovného kolektívu, profesor Collinge, sa na tlačovej konferencii v Londýne vyjadril, že výsledky experimentov priamo nepotvrdzujú, že konzumácia hovädzieho mäsa spôsobila ochorenie ľudí na atypickú formu CJ choroby. Experimenty však poskytli dôkaz, že ľudia boli infikovaní zvieraciou BSE. Aká je presná forma prenosu infekčného činiteľa zo zvierat na ľudí, ostáva predmetom ďalšieho výskumu.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo pracuje v oblasti veterinárnej virológie a molekulovej epizootológie. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat, rozvíja molekulovú epizootológiu vírusových nákaz zvierat, analyzuje genómy živočíšnych vírusov. V súčasnosti sa podieľa aj na vývoji PCR testu na detekciu SARS‑CoV‑2 s využitím nových magnetických častíc.
Vilček Štefan

Doporučujeme

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Josef Matyáš  |  6. 5. 2024
Zubr, pratur a divoký kůň dokážou výborně udržovat rozsáhlé plochy krajiny. Vyplývá to z aktualizovaného dokumentu Metodika přirozené pastvy...
Relativistický čas – čas našeho světa

Relativistický čas – čas našeho světa

Pavel Krtouš  |  6. 5. 2024
„Někteří filozofové … se domnívají, že fyzika není schopna popsat nejzákladnější aspekty reality, a zavrhují ji proto jako zavádějící formu...
Čas na poslední kafe

Čas na poslední kafe uzamčeno

Tomáš Knedlík  |  6. 5. 2024
Kávu zbožňujeme pro její vůni a chuť, ale také pro její povzbuzující účinky. Omamná vůně kávy se uvolňuje při pražení, kdy vznikají těkavé...