Komerční prezentace
Registrace uživatele

Přihlašte se k odběru informací, novinek, získejte přístup do diskuzního fóra.

Vesmír č. 10
Vesmír č. 10
Toto číslo vychází
2. 10. 2017
Novinky
Zdarma jedno celé číslo Vesmíru v pdf.
• Říjnové číslo Vesmíru
reklama

Zvláštnosti poloslnečnej aktivity v roku 2009

Publikováno: Vesmír 89, 206, 2010/4

Začínajúci 24. cyklus slnečnej aktivity aj na začiatku roka 2010 udivoval veľmi nevýrazným nástupom. Jednako však koncom roka 2009 počet dní čistého Slnka, bez slnečných škvŕn, výrazne poklesol a na konci roka bolo zaznamenaných niekoľko malých skupín slnečných škvŕn. Aj na začiatku roka 2010 mala slnečná aktivita vzostupný trend. V roku 2009 bolo zaznamenaných 262 dní (72 %), keď bolo Slnko bez škvŕn, podobne ako v roku 2008, keď bolo takýchto dní 265 (72 %). Treba zájsť až do roku 1913, aby sme našli rok s väčším počtom dní bez slnečných škvŕn. Vtedy ich bolo až 311, čo je 85 % z celkového počtu dní v uvedenom roku. Až 92 po sebe idúcich dní v apríli, máji a júni bolo Slnko bez škvŕn.

Pri bližšom pohľade na povrchové rozloženie nemnohých aktívnych oblastí 24. cyklu od 3. mája do 7. decembra 2009 však možno postrehnúť istú koncentráciu ich výskytu do pomerne úzkych intervalov heliografických dĺžok, rozdielnych pre jednotlivé pologule. Na severnej pologuli sa 8 z celkovo 10 aktívnych oblastí vrátane troch najväčších vyskytlo v intervale 100° medzi heliografickými dĺžkami 200°–300°. Na južnej pologuli sa 6 z celkovo 9 aktívnych oblastí objavilo v úzkom intervale 50° medzi heliografickými dĺžkami 0°–50°. Tri ďalšie sa objavili v intervale 70° medzi heliografickými dĺžkami 180°–250° prekrývajúcimi sa s intervalom aktivity na severnej pologuli. Najväčšia aktívna oblasť na južnej pologuli mala heliografickú dĺžku 250°. Začínajúci cyklus slnečnej aktivity sa teda prejavuje značne asymetricky, viac ako 80 % aktívnych oblastí je sústredených do menej ako jednej tretiny obvodu Slnka. Táto vlastnosť začínajúceho cyklu môže byť zaujímavá pre modelovanie slnečného magnetického dynama a fyziku vynárajúcich sa magnetických polí na Slnku. Slnečný cyklus je totiž niečo viac ako len časový rad. Je to aj vývoj v troch priestorových dimenziách. S postupujúcim slnečným cyklom možno očakávať, že spomenuté aktívne oblasti sa budú posúvať v heliografických dĺžkach i šírkach, poskytujúc tak vzácne údaje o činnosti slnečného magnetického dynama.

Soubory

článek ve formátu pdf: 201004_206.pdf (250 kB)

Diskuse

Žádné příspěvky