Záhada Žitného ostrova

H. Švejdarová a I. Míchal (Vesmír 73, 392, 1994/7) našli štatistickú závislosť medzi dĺžkou života a kvalitou životného prostredia v jednotlivých okresoch Českej republiky, ale správne zdôrazňujú, že tento vzťah nie je jednoznačný. Údaje, ktoré máme k dispozícii z územia Slovenskej republiky, to plne potvrdzujú. Napriek tomu, že devastácia životného prostredia na Slovensku nedosiahla tak apokalyptické rozmery ako v niektorých oblastiach ČR, je stredná dĺžka života mužov pri narodení (vek, akého by sa dožil jedinec pri zachovaní úmrtnostných pomerov v období 1986 – 1990) vežmi krátka, 66,6 roka. Štatistika dáva chlapcovi narodenému na Slovensku šancu žiť o rok kratšie ako v Čechách a o šesť rokov kratšie ako v Rakúsku. Niektoré oblasti Slovenska sú však na tom ešte oveža horšie, pretože stredná dĺžka života mužov je tu o viac ako 10 rokov kratšia ako v najvyspelejších štátoch Európy. Nehomogenita strednej dĺžky života mužov je na Slovensku ešte väčšia ako v Čechách: Na pomerne malom území SR rozdiely medzi najlepším a najhorším okresom prevyšujú 5 rokov. Obr. 1 ukazuje, že s výnimkou okresu Stará Ľubovňa, ktorý leží na východ od Vysokých Tatier, všetky okresy s najkratšou dĺžkou života vytvárajú takmer súvislý pás na juhu Slovenska. Stredná dĺžka života v tomto regióne je podobná ako v Maďarsku (61,5 roka pre mužov), v zemi, ktorá je na tom s výnimkou bývalého ZSSR zdravotne najhoršie v celej Európe.

Pokus vysvetliť nehomogenitu dĺžky života na území SR dostupnými údajmi o stave životného prostredia jednotlivých okresov Slovenska viedol k paradoxnému záveru: so zvyšovaním emisií stredná dĺžka života štatisticky „preukazne“ stúpala. Mali sme k dispozícii údaje z r. 1990 pre 5 parametrov: tuhé emisie, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhožnatý a uhžovodíky. Obr. 2 ukazuje strednú hodnotu emisií oxidu siričitého, ktoré boli najvyššie v okresoch Bratislava-mesto, Košice-mesto a Prievidza. V týchto troch okresoch však žijú muži relatívne dlho, v Bratislave a Prievidzi dokonca najdlhšie na Slovensku. Ak sme vzali do úvahy iné druhy emisií, závery boli podobné. Trojrozmerný graf na obr. 3 ukazuje koreláciu medzi logaritmami emisií oxidu siričitého a oxidov dusíku a strednou dĺžkou života. Záver je opäť paradoxný: okresy s maximálnymi emisiami vykazujú najvyššiu dĺžku života mužov. V žavom dolnom rohu grafu, v oblasti nízkych emisií, je stredná dĺžka života naopak najkratšia. S výnimkou Trebišova na východe SR (tepelná elektráreň Vojany) do tejto skupiny patria ekologicky „čisté“ okresy susediace s Maďarskom: oblasť Žitného ostrova, Levice, Vežký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota a Rožňava.

Ako je možné, že na Žitnom ostrove a v ostatných oblastiach južného Slovenska, ktorým sa socialistická industrializácia prevážne vyhla, žijú žudia kratšie ako v Košiciach zadymených Východosloveskými železiarňami alebo na Hornej Nitre zadymenej elektrárňou v Novákoch? V niektorých oblastiach južného Slovenska žijú muži dokonca kratšie ako v ekologickom inferne severných Čiech. Žitný ostrov lemovaný vežkotokom Dunaja, sústavou vodných kanálov a tichým Malým Dunajom je svojským spôsobom krásny kút sveta: horizont lužných lesov, agátových hájikov, vežkých vodných plôch a nedoziernych lánov obilia iba zriedkavo naruší fabrický komín. Niet tu tepelných elektrární ani hustej automobilovej premávky. Je to tichá krajina, ktorá svojím pokojom a nostalgiou ranných hmiel pripomína južné Čechy.

Je zrejmé, že príčiny krátkej dĺžky života v tomto regióne treba hžadať inde. Hžadanie však asi nebude jednoduché. Tak napr. argument, že na príčine je vysoká dojčenská úmrtnosť rómskej menšiny možno platí pre východoslovenský región. V okresoch Trebišov a Rimavská Sobota s krátkou dĺžkou života mužov i žien je skutočne najvyššia aj úmrtnosť detí do veku jedného roka. Neplatí však pre Žitný ostrov, kde je dojčenská úmrtnosť zretežne nižšia ako celoslovenský priemer (v okrese Nové Zámky je dokonca najnižšia na Slovensku). Domnievame sa, že jedna z príčin krátkej dĺžky života obyvaťelov Žitného ostrova a ďažších okresov južného Slovenska spočíva v intenzifikácii požnohopodárskej vežkovýroby (napr. zamorenie vôd dusičňanmi) a v životnom štýle tejto pozoruhodnej zmesi slovenského, maďarského a rómského etnika. Definitívnu odpoveď však môže poskytnúť len cielený epidemiologický výskum.