Komerční prezentace
Registrace uživatele

Přihlašte se k odběru informací, novinek, získejte přístup do diskuzního fóra.

Vesmír č. 10
Vesmír č. 10
Toto číslo vychází
2. 10. 2017
Novinky
Zdarma jedno celé číslo Vesmíru v pdf.
• Říjnové číslo Vesmíru
reklama

Spoločný pôvod letu kolibríkov a dážďovníkov

Publikováno: Vesmír 92, 526, 2013/10
Rubrika: Glosy

Nedávny nález fosílie malého operenca v americkom štáte Wyoming by mohol pomôcť objasniť evolúciu letu kolibríkov a dážďovníkov (česky rorýsů z řádu svišťounů). Ide o pomerne malú fosíliu s výnimočne zachovaným operením, čo ponúklo objaviteľom skvelú príležitosť na podrobnú rekonštrukciu tvaru a veľkosti krídel. Novoobjavený druh, pomenovaný Eocypselus rowei, žil približne pred 50 miliónmi rokov a dosahoval rozmery menšieho vrabca. Aby bádatelia vedeli tento druh vo fylogenetickom strome zaradiť, porovnali jeho anatómiu s modernými druhmi vtákov. Podrobnou analýzou zistili, že zrejme ide o evolučného predchodcu skupiny zahŕňajúcej moderné kolibríky a dážďovníky. Navyše, rozdiely v tvaroch krídel rodu Eocypselus a týchto dvoch blízkych skupín poukazujú na možnosť objasniť evolúciu ich letu. Aj napriek blízkej fylogenetickej príbuznosti využívajú kolibríky a dážďovníky značne rozdielne techniky. Kolibríky, s pomerne krátkymi krídlami v pomere k telu, vyvinuli jeden z najpozoruhodnejších variantov letu – udržujú sa vo vzduchu pomocou extrémne rýchlych a energeticky náročných kmitov krídel. Dážďovníky majú v porovnaní s nimi výnimočne dlhé krídla uspôsobené na kĺzavý a vysokorýchlostný let. Eocypselus sa, vzhľadom na tvar a dĺžku krídel, zrejme nevznášal vo vzduchu ako kolibrík, ale zasa nebol ani taký efektívny pri rýchlom lete ako dážďovníky. Okrem toho tvar krídel rodu Eocypselus v súvislosti s jeho drobným telom podporuje myšlienku, že predkovia dnešných foriem kolibríkov a dážďovníkov mali podobné telesné rozmery a navyše zmenšovanie tela predchádzalo vzniku rozdielnych letových stratégií. Status rodu Eocypselus ako „medzistupňa“ v evolúcii moderných kolibríkov a dážďovníkov potvrdzujú aj predĺžené zadné končatiny, predovšetkým články behákov, ktoré poukazujú na lepšiu schopnosť lezenia alebo prichytávania sa v porovnaní s recentnými dážďovníkmi (indikuje to už latinský názov dážďovníka Apus čiže beznohý). Analýzou peria skenovacím elektrónovým mikroskopom sa zistila aj prítomnosť fosilizovaných melanozómov, obsahujúcich malé pigmentové zrniečka – melaníny, čo naznačuje, že Eocypselus mohol byť čierno sfarbený s dúhovým leskom, podobne ako dnešné formy dážďovníkov. Tvar zobáka nasvedčuje, že šlo o hmyzožravca. (Daniel T. Ksepka et al., DOI: 10.1098/rspb.2013.0580)

Soubory

článek ve formátu pdf: 201310_526.pdf (212 kB)

Diskuse

Žádné příspěvky