Komerční prezentace
Registrace uživatele

Přihlašte se k odběru informací, novinek, získejte přístup do diskuzního fóra.

Vesmír č. 10
Vesmír č. 10
Toto číslo vychází
2. 10. 2017
Novinky
Zdarma jedno celé číslo Vesmíru v pdf.
• Říjnové číslo Vesmíru
reklama

Spievajúca huba

Pozoruhodný nález v jaskyni
Publikováno: Vesmír 81, 316, 2002/6
Obor: Botanika

Pri potulkách po neprístupných a zabudnutých krasových oblastiach čaká na prieskumníka viac nástrah a prekvapení. Napríklad nájdenie brlohu šelmy v podzemí, hoci aj prázdneho. Nie je príjemné plaziť sa po sene, ktoré tam navláčil jazvec či medveď, a venovať sa pritom dokumentačnej činnosti. Vtedy sú zmysly napnuté ako struna a jaskyniar je pripravený okamžite konať v pude sebazáchovy. Niečo podobné sa odohralo 30. 8. 2001 v Demänovskej doline. Autor článku spolu s R. Mirjanským v rámci výskumných úloh Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši skúmali druhú jaskyňu, v ktorej bol medvedí brloh. Pri plazení nás prekvapilo pozoruhodné syčanie, ktoré by sme azda za normálnych okolností ani neregistrovali. Začali sme pátrať po pôvode zvuku a spočiatku sa zdalo, že nás klamú zmysly. Zvuk totiž vydávala huba vyrastajúca zo žltej jaskynnej hliny, učupená medzi balvanmi. Začali sme sa bližšie venovať tomuto úkazu a zistili sme, že huba vydáva zvuky najmä po mechanickom podnete. Lovili sme v pamäti, ale nespomenuli sme si veru na nejaký podobný jav. Niekožkokrát sme ešte hubu podráždili a vždy sa ozval zvuk podobný syčaniu hada alebo bubliniek unikajúcich zo sódovky. Zistili sme, že huba reaguje aj na svetelné podnety. Keď sa opakovali v krátkych intervaloch (2

Prečo huba spieva?

Spomínaná huba patrí medzi tzv. vreckaté, čo znamená, že jej výtrusy sa vytvárajú v špeciálnych bunkách, nazývaných vrecká, ktoré tak trochu pripomínajú fazuľový strúčik až na to, že sa otvárajú len na jednom konci a nepraskajú po celej dĺžke. Keď výtrusy dozrejú, v bunke prudko stúpne tlak, a potom už stačí najslabší podnet, zafúkanie vetra, dopad dažďovej kvapky či zmena vonkajšej teploty, aby bunka praskla a výtrusy doslova vystrelila do okolia, často až do vzdialenosti niekoľkých centimetrov. Jedna plodnica huby má takýchto vreciek aj niekoľkostotisíc. Za normálnych podmienok, ak huba rastie voľne v lese, výtrusy dozrievajú postupne a postupne praskajú aj vrecká. Ak však huba rastie v jaskyni, kde neprší, nefúka vietor a chýba akýkoľvek iný podnet, tlak vo vreckách stúpa, ale nepraskajú. Potom už stačí hoci aj dopad lúča baterky jaskyniara a všetky vrecká doslova explodujú takou intenzitou, že to možno až počuť.

Ivona Kautmanová

Určovanie spievajúcej huby

Helvella silvicola (Beck) Harmaja (chriapač lesný) Syn.: Otidea silvicola Beck, Winella silvicola (Beck) Nannfeldt.

  • Makroznaky: Podľa fotodokumentácie mali čerstvé plodnice medovohnedastú, okrovohnedú, neskôr až purpurovohnedú farbu hyménia. Tvar apotécia bol lopatkovitý, so široko rozprestretou hornou časťou, nepravidelne poprehýbanou a s popraskanými okrajmi. Nadol sa plodnica zužovala, pričom hyménium zbiehalo takmer k miestu prirastenia plodnice. Veľkosť apotécia dosahovala až 15 cm. Vonkajší povrch apotécia prechádzal v báze do rebrovaného hlúbika, pričom jeho farba bola bledá, krémová až krémovohnedastá.

  • Mikroznaky: Hyménium pozostávalo z vreciek a parafýz. Vrecká osemvýtrusné, 180–200 μm dlhé, priemer 16–20 μm, pripojenie pleurorhynch. Parafýzy priame, ku koncu postupne hrubnúce, s priemerom 4–5 μm. Výtrusy hladké, široko oválne, nie elipsoidné, s jednou veľkou gutulou a na koncoch s niekoľkými menšími zrnkami, mali rozmery 21,5–24/13–15 μm. Vonkajšie excipulum, nerovnako hrubé, bolo vytvorené z hyalinných valcovitých buniek ukončených kyjakovitými bunkami.

  • Porovnanie so znakmi typu: Druh je vzácny a možno ho nájsť v ihličnatom lese, najmä medzi smrekmi. Dorastá do 6, maximálne 8 cm. Plodnice sú prisadlé, iba s náznakom hlúbika. Tvar plodnice je uškovitý, farba okrovo hnedá, v dospelosti tmavo purpurovohnedá, zvonka belavá, krémová až krémovohnedastá.

    Nájdené plodnice boli podstatne väčšie a mali bledšie sfarbenie, spôsobené pravdepodobne nedostatkom svetla. Podobne aj hlúbik bol výraznejší a výraznejšie bolo aj jeho rebrovanie. Mikroznaky odpovedajú typu.


  • Zvukové efekty pri vymršťovaní zrelých výtrusov – tento efekt nie e v literatúre známy. Pre objektivizáciu je potrebné zaznamenať súčasne obraz i zvuk plodnice na elektronické médium.

Vincent Kabát

Po prvom náleze sme jaskyňu "spievajúcej" huby ešte niekoľkokrát navštívili, avšak ďalšiu plodnicu sme nenašli. Až 7. októbra 2001 nám (členom Slovenskej speleologickej spoločnosti P. Holúbkovi a P. Vaněkovi) bola šťastena naklonená a našli sme ďalších 13 exemplárov tejto zaujímavej huby. Nerástla v portáli jaskyne, ale v bočnej "plazivke", kam si medveď navláčil čečinu na zimný brloh. Opäť každá huba vydávala zvuk. Je pozoruhodné, že plodnice vyrastali v pásme tmy na nehostinných skalách, skalnej suti, dokonca aj na sintrovej výzdobe. Huby sme zdokumentovali a natočili o nich krátky film. Po týchto, podľa nás nevyhnutných krokoch sme sa rozhodli, že kvôli ochrane nebudeme huby niekoľko mesiacov vyrušovať, aby mali čo najprirodzenejšie podmienky na svoj vývoj. Bližší výskum tejto pozoruhodnosti by sa mohol uskutočniť v budúcej sezóne.

Soubory

Článek ve formátu PDF: 2002_V314-317.pdf (322 kB)

Diskuse

Žádné příspěvky