Aktuální číslo:

2024/4

Téma měsíce:

Obaly

Obálka čísla

Šimpanzy a bonobovia si v minulosti vymieňali DNA

 |  9. 3. 2017
 |  Vesmír 96, 127, 2017/3

V poslednom čase zahlcujú stránky odbornej tlače správy o dokladoch minulých krížení medzi naším druhom a niektorými z našich vyhynutých príbuzných. Koniec koncov, medzidruhové kríženie nie je v prírode nijako vzácny jav a v niektorých prípadoch výrazne prispelo k evolúcii určitých druhov. Podobný výskum sa stal inšpiráciou aj nedávnej analýzy genetickej štruktúry dvoch príbuzných druhov veľkých primátov – šimpanza učenlivého (Pan troglodytes) a šimpanza bonobo (P. paniscus). Na základe kompletnej sekvencie genómov 75 šimpanzov učenlivých a šimpanzov bonobo z 10 afrických krajín autori štúdie odhalili, že sa v minulosti prinajmenej dvakrát vzájomne krížili. Prvý transfer génov nastal medzi predkami bonoba (druh obýva výlučne centrálnu Afriku) a dnešných východo- a stredoafrických šimpanzov učenlivých približne pred 550 000 rokmi, neskôr sa v podobnom zložení odohral pred 200 000 rokmi. Nové alely sa v rámci medzipopulačného kontaktu postupne rozšírili aj do populácie nigerijsko-kamerunských šimpanzov. Naproti tomu, v genetickej informácii západoafrických šimpanzov učenlivých sa nenašiel nijaký genetický príspevok od bonobov. Autori tejto štúdie sa zaoberali myšlienkou „výhodnosti“ novozískaných alel pre šimpanzy učenlivé. U ľudí sa napríklad zistilo, že časť genetickej informácie zdedenej od neandertálcov či tajomných denisovanov obsahuje okrem iného aj zvýšené riziko vzniku alergií, depresií či chorôb močového ústrojenstva, na druhej strane však nové varianty génov sú zrejme dôvodom lepšieho prežívania našich predkov v extrémnych podmienkach (napr. v prostredí s malým obsahom kyslíka) alebo znižujú riziko problémov zažívacieho traktu. Kým však genómy šimpanzov učenlivých vykazovali len veľmi obmedzené množstvo DNA prevzatej od bonobov (menej ako 1 %, a to dokonca aj v stredoafrickej populácii), u moderných ľudí to môžu byť až 4 % pochádzajúce od stratených príbuzných. To autorov štúdie priviedlo k myšlienke, že alely šimpanzov bonobo boli pravdepodobne stratené prostredníctvom selekcie na pozadí a v genetickom prostredí šimpanzov mohli byť teda nevýhodné. Výsledky štúdie podporujú ideu, že genetický tok medzi príbuznými druhmi mohol byť pomerne rozšíreným fenoménom v evolúcii veľkých primátov.

Manuel M. et al., Science, DOI: 10.1126/science.aag2602

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Přírodovědec v ekosystému vědní politiky

Přírodovědec v ekosystému vědní politiky uzamčeno

Josef Tuček  |  2. 4. 2024
Petr Baldrian vede Grantovou agenturu ČR – nejvýznamnější domácí instituci podporující základní výzkum s ročním rozpočtem 4,6 miliardy korun. Za...
Od krytí k uzavření rány

Od krytí k uzavření rány

Peter Gál, Robert Zajíček  |  2. 4. 2024
Popáleniny jsou v některých částech světa až třetí nejčastější příčinou neúmyslného zranění a úmrtí u malých dětí. Život výrazně ohrožují...
Česká seismologie na poloostrově Reykjanes

Česká seismologie na poloostrově Reykjanes s podporou

Jana Doubravová, Jakub Klicpera  |  2. 4. 2024
Island přitahuje návštěvníky nejen svou krásnou přírodou, ale také množstvím geologických zajímavostí, jako jsou horké prameny, gejzíry a aktivní...