Aktuální číslo:

2024/4

Téma měsíce:

Obaly

Obálka čísla

Predčasné úmrtia na Slovensku, v Česku a v Európe

Zvýšený podiel nádorových ochorení
 |  15. 2. 2007
 |  Vesmír 86, 116, 2007/2

Človek má v živote jedinú istotu – že zomrie. Ide o to kedy a za akých okolností. Prevažná časť štatistických informácií uvádza, že zomrie na poruchy srdcovo-cievneho systému. Na Slovensku zomiera na kardiovaskulárne ochorenia takmer každý druhý človek, zatiaľ čo na onkologické choroby „iba“ pätina až štvrtina populácie (obrázek 1). Údaje z Českej republiky sú podobné, preto sa zdôrazňuje význam prevencie kardiovaskulárnych chorôb. Takéto vyjadrenie úmrtnosti, i keď v podstate správne, však neposkytuje informáciu o veku. Ak analyzujeme úmrtnosť podľa veku, ukáže sa, že počet kardiovaskulárnych úmrtí stúpa s vekom oveľa prudšie ako počet úmrtí na onkologické ochorenia (obrázek 2). Kým vo vekovom intervale 45–59 rokov je úmrtnosť mužov v SR z oboch príčin približne rovnaká, nad 75 rokov je kardiovaskulárna mortalita až štvornásobne vyššia ako onkologická. Toto je hlavná príčina vysokého podielu kardiovaskulárnych úmrtí v celej populácii.

I keď je z etického hľadiska každý ľudský život rovnocenný, z individuálneho, rodinného i spoločenského aspektu je úmrtie dieťaťa, mladého človeka, matky rodiny či muža na vrchole aktivity bolestnejšie ako smrť starca, ktorého kvalita života je často znížená mnohými ochoreniami, samotou a pod. Okrem toho, z medicínskeho hľadiska je často zložité určiť primárnu príčinu smrti – kvôli polymorbidite a zriedkavej pitve prestarnutých osôb. Označenie príčiny úmrtia osôb vo vyššom veku ako zlyhanie obehového systému môže byť preto, pochopiteľne, často nepresné.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2005) z týchto dôvodov zaviedla ukazovateľ „predčasná úmrtnosť“ (premature mortality), ktorý udáva úmrtnosť vo vekovom intervale 0–64 rokov. Podľa tohto ukazovateľa je obraz úplne iný. Predčasná úmrtnosť zapríčinená infarktom myokardu či mozgovou porážkou vo väčšine vyspelých štátov vrátane SR či ČR zreteľne klesá. Na druhej strane predčasná úmrtnosť na nádorové ochorenia klesá len mierne alebo sa nemení. Krivky predčasnej úmrtnosti sa preto začínajú pretínať: V Českej republike i v Rakúsku bola už predčasná úmrtnosť mužov na rakovinu po r. 2000 zreteľne vyššia ako úmrtnosť na zlyhanie kardiovaskulárneho systému. Tento trend je najvýraznejší v Portugalsku (obrázek 3).

U žien je vývoj podobný, no ešte výraznejší. V mnohých vyspelých krajinách bola už v sedemdesiatych rokoch predčasná úmrtnosť žien na rakovinu vyššia ako kardiovaskulárna mortalita, v Česku bola rovnaká a na Slovensku sa krivky úmrtnosti prekrížili r. 1993.

Českí štatistici, ako azda prví v Európe, začali centrále WHO v Kodani posielať údaje o predčasných úmrtiach v jednotlivých krajoch ČR. Vďaka tomu vieme, že predčasným úmrtím zapríčineným zhubnými nádormi sú najviac ohrození muži žijúci na Ostravsku, pod Krušnými horami a v Prahe (obrázek 4). Podobná je distribúcia úmrtnosti na zhubné nádory v ženskej populácii.

Z celoeurópskeho hľadiska je pozoruhodné, že pomer včasnej úmrtnosti na zhubné nádory a poruchy kardiovaskulárneho systému závisí v mužskej i ženskej populácii od politickej histórie štátu. V posledných rokoch zomieralo v západnej Európe predčasne viac obyvateľov na onkologické ochorenia než na poruchy cievneho systému. V bývalých štátoch s totalitným režimom, kde ešte nenastal výraznejší pokles kardiovaskulárnej mortality, zostávajú infarkty a mozgové príhody hlavnou príčinou predčasných úmrtí.

Z obrázek tab. I vidno, že vo väčšine štátov Európskej únie zomiera predčasne na rakovinu 1,5–2,4násobne viac mužov ako na zlyhanie obehovej sústavy. Opačná je situácia v postkomunistických krajinách, kde s výnimkou Českej republiky zostávajú hlavnou príčinou predčasných úmrtí mužov choroby srdca a ciev.

V Nórsku, Francúzsku a Švajčiarsku zomiera na rakovinu predčasne až takmer štvornásobne viac žien, ako je ich kardiovaskulárna úmrtnosť! V ostatných západných krajinách 2–3krát viac. Aj v posttotalitnej strednej Európe je predčasná úmrtnosť na onkologické ochorenia vyššia ako na choroby srdca a ciev. Jedinou výnimkou sú zaostalejšie postkomunistické krajiny, ako je Rusko, Ukrajina, Bulharsko či Rumunsko.

Jednou z príčin rozdielneho vývoja predčasnej kardiovaskulárnej a onkologickej mortality je skutočnosť, že medicínsky výskum sa už pred 40 rokmi v dôsledku vtedajšej extrémne vysokej úmrtnosti na choroby srdca a ciev (USA, Fínsko a ďalšie vyspelé štáty) začal touto problematikou intenzívne zaoberať. Veľmi náročné a dlhodobé štúdie na veľkej vzorke obyvateľstva poukázali na kľúčovú úlohu vysokej hladiny cholesterolu a krvného tlaku, ako aj fajčenia pri vzniku patologických zmien na cievach. Zistilo sa, že kľúčovú úlohu zohrávajú lipoproteíny – nosiče cholesterolu v krvi, niektoré z nich zvyšujú ukladanie cholesterolu v cievach (tzv. LDL-nízkodenzitné lipoproteíny) a iné, naopak, cholesterol z ciev odstraňujú (tzv. HDL-vysokodenzitné lipoproteíny). Jednoznačne boli pomenované hlavné rizikové a ochranné faktory tohto ochorenia. Na jednej strane vysoký príjem živočíšnych tukov (vysoké hladiny „zlého“ LDL-cholesterolu), kuchynskej soli (vysoký krvný tlak), na druhej strane vysoký príjem ovocia, zeleniny, strukovín a rastlinných olejov (zníženie hladín LDL a zvýšenie hladín „dobrého“ HDL-cholesterolu, zníženie krvného tlaku, ochrana ciev pred poškodením voľnými radikálmi a i.). Zvýšenie zdravotného uvedomenia občanov demokratických štátov a aplikovanie týchto poznatkov v osobnom živote viedlo k poklesu kardiovaskulárnej mortality už v 70. rokoch minulého storočia, v bývalých socialistických štátoch až po páde totality. Farmaceutický výskum priniesol nové preparáty, ktoré účinne znižujú hladinu LDL-cholesterolu (napr. statíny) a krvný tlak. V mnohých krajinách bola účinná aj protifajčiarska kampaň.

Pokiaľ ide o zhubné novotvary, chýbajú ešte jednoznačné poznatky o presných príčinách premeny normálnych buniek na nádorové, i keď v diagnostike a terapii onkologických ochorení sa dosiahli významné úspechy. Niektoré dietetické odporúčania, napr. zníženie spotreby živočíšnych tukov a naopak zvýšenie spotreby ochranných faktorov, napr. vitamínu C a E, kyseliny listovej, flavonoidov a i., ako aj protifajčiarska kampaň sa zrejme prejavili nielen v prevencii kardiovaskulárnych, ale aj nádorových ochorení, vďaka čomu v mnohých európskych štátoch nastal mierny, ale trvalý pokles predčasných úmrtí mužov i žien na rakovinu. Pokles však nie je taký zreteľný ako pri ochoreniach srdca a ciev. V budúcnosti pravdepodobne povie rozhodné slovo sofistikovaný molekulárnobiologický výskum.

Literatura

1. European Mortality Database, WHO Regional Office for Europe, Copenhagen, updated January 2006
2. European Health for All Database, WHO Regional Office for Europe, Copenhagen, updated January 2006
3. World Health Statistics 2005, WHO, Geneva 2005

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Nemoci člověka

O autorovi

Emil Ginter

RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ústave výživy a Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave sa zaoberal úlohou antioxidantov v prevencii aterosklerózy.

Doporučujeme

Přírodovědec v ekosystému vědní politiky

Přírodovědec v ekosystému vědní politiky uzamčeno

Josef Tuček  |  2. 4. 2024
Petr Baldrian vede Grantovou agenturu ČR – nejvýznamnější domácí instituci podporující základní výzkum s ročním rozpočtem 4,6 miliardy korun. Za...
Od krytí k uzavření rány

Od krytí k uzavření rány

Peter Gál, Robert Zajíček  |  2. 4. 2024
Popáleniny jsou v některých částech světa až třetí nejčastější příčinou neúmyslného zranění a úmrtí u malých dětí. Život výrazně ohrožují...
Česká seismologie na poloostrově Reykjanes

Česká seismologie na poloostrově Reykjanes s podporou

Jana Doubravová, Jakub Klicpera  |  2. 4. 2024
Island přitahuje návštěvníky nejen svou krásnou přírodou, ale také množstvím geologických zajímavostí, jako jsou horké prameny, gejzíry a aktivní...