Komerční prezentace
Registrace uživatele

Přihlašte se k odběru informací, novinek, získejte přístup do diskuzního fóra.

Vesmír č. 10
Vesmír č. 10
Toto číslo vychází
2. 10. 2017
Novinky
Zdarma jedno celé číslo Vesmíru v pdf.
• Říjnové číslo Vesmíru
reklama

Ako je to so zebrími pruhmi?

Publikováno: Vesmír 91, 319, 2012/6
Obor: Zoologie
Rubrika: Aktuality

So zebrami sa stretávame už od detstva, najmä prostredníctvom televízie alebo kníh, v lepšom prípade sme mali česť stretnúť sa so skutočnými zebrami v zoo. Tí hĺbavejší sa už možno vtedy pýtali rodičov: „Prečo je zebra pruhovaná?“ Niektorí odborníci tvrdia, že pruhy opticky zväčšujú veľkosť zvieraťa, a tak pomáhajú zebrám unikať pred predátormi, pruhy sa prelínajú, čo sťažuje predátorovi zameranie na jeden cieľ. Podľa iných teórií slúžia pruhy ako krycie sfarbenie a môžu pomáhať jedincom rozoznávať sa navzájom (podobne ako ľudia má každá zebra iný vzhľad), termoregulácii alebo sú indikátorom fitness. Za povšimnutie stojí napríklad Harrisova teória z roku 1930, že pruhy sú vlastne ochranou tohto druhu pred dotieravými ovadmi. Ovady uštedrujú svojim obetiam bolestivé uštipnutia, často spojené s prenosom chorôb. V konečnom dôsledku to môže zapríčiniť znižovanie hmotnosti pasúcich sa zvierat, v odbobí výchovy mláďat dokonca aj za pokles tvorby mlieka. V závislosti od geografickej distribúcie ovadov je tento lietavý hmyz zodpovedný aj za rôzne ochorenia koní. Ako však pruhy súvisia s dotieravým hmyzom?

Voda predstavuje prostredie potrebné na vývoj ovadích lariev. Okrem vhodného prostredia na rozmnožovanie, ovady sem prilietajú aj pre vyššiu pravdepodobnosť nájdenia hostiteľa, (stádové bylinožravce sa často vyskytujú práve pri zdrojoch pitnej vody), vodné plochy sú aj vítanou príležitosťou na doplnenie telesných tekutín, na ochladenie sa, alebo nájdenie potenciálneho partnera. Preto sú dospelé jedince rôznych druhov ovadov priťahované horizontálne polarizovanými lúčmi, ktoré sa odrážajú od vodnej hladiny.

Harrisovou hypotézou sa v minulosti zaoberalo viacero výskumníkov, elegantné overenie tohto tvrdenia sa podarilo až vedcom zo Švédska a Maďarska (J. Exper. Biol. 215, 736 – 745, 2012; arago.elte.hu/files/TabanidZebraPol_JEB.pdf). V rámci experimentu testovali na modeloch koní ich atraktivitu vo vzťahu k týmto hmyzím ektoparazitom. Makety koní v životnej veľkosti sa odlišovali farbou (makety boli v bielom, hnedom, pruhovanom a čiernom prevedení) a hustotou pruhov (líšili sa šírkou, uhlom a smerom odrazeného polarizovaného svetla). Experimentátori zistili, že čierny model vydáva najviac horizontálne polarizovaného svetla, pričom biely odráža nepolarizované svetlo. Každý model natreli špeciálnym lepidlom – čím viac sa naň nalepilo ovadov, tým bol model príťažlivejší. Na prekvapenie vedcov najmenej atraktívny pre hmyz bol pruhovaný model, predpokladali, že to bude biely. Čierno-biele pásiky reflektujú veľmi odlišné polarizácie svetla, čo mätie prilietajúci hmyz a znižuje atraktivitu modelu. Z pokusov vyplynulo, že atraktivita makety sa znižovala s klesajúcou šírkou pruhov – čím bol pruh užší, tým bol menším lákadlom. Práve tieto pruhované makety najvernejšie predstavovali skutočné zebry. Na svete sa vyskytuje niekoľko druhov zebier, ktoré majú odlišné pruhovanie, ale všetky spadajú do rozsahu, v ktorom sú pre hmyz neatraktívne. Pravdepodobne aj pruhované kožuchy iných veľkých cicavcov fungujú na podobnom princípe a slúžia na redukovanie prítomnosti krv cicajúceho hmyzu.

Soubory

článek ve formátu pdf: 201206_319-322.pdf (271 kB)

Diskuse

Žádné příspěvky